6.diel
Tobi:
Při pohledu na Itachiho jsem nemel dobry pocit. "Itachi, co se děje?" zeptal jsem se. "Deidara, vypadá to...Že jsi těhotný" řekl Itachi.
Deidara:
"Č-čože??!! To nie je možné! Určite si sa pomýlil!" kričal som ako hysterická baba.
Tobi:
Co? "Itachi? Jestli je to vtip..tak dost blbý!" křikl jsem na něj.
Deidara:
"To nie je vtip, všetky testy ukazujú nato, že čakáte dieťa." povedal Itachi a podal mi papiere s testami. "To nie je pravda!!" skríkol som a prudko sa postavil.
Tobi:
"Ne! Jak to může být možné?" křičel jsem na Itachiho.
Deidara:
Prezeral som si tie papiere a narazil na fotku. Fotku môjho dieťatka. Usmial som sa. Ja budem mať dieťa. Budem mať dieťa..s Tobim. Ale to čo nedávno povedal Tobi, vyznelo to ako keby dieťa nechcel. A čo keď nechce, čo keď ma teraz nechá? Musel som si prevetrať hlavu. Zobral som fotku a ušiel von z izby. Utiekol som do kúpeľni, kde som sa zatvoril a rozplakal .
Tobi:
"Tobi? Jsi v pořádku?" Ptal se Itachi. "Jo..jen jsem to nečekal. Ale jsem rád" řekl jsem a usmál se. "Arigato Itachi, teď mě omluv musím jít za Deidarou" řekl jsem. Itachi jen kývl. Běžel jsem za ním, byl jsem šťastný, ale co když Deidara nechce? Byl jsem u koupelny. "Deidara.."
Deidara:
"Choď preč "povedal som medzi vzlykmi.
Tobi:
"Deidara, pust mě dovnitř prosím" řekl jsem a pokoušel jsem otevřít.
Deidara:
Otočil som kľúčom a tak som umožnil Tobimu vojsť dnu.
Tobi:
''Deidara''
''Proč pláčeš?'' Ptal jsem se ho a chtěl jsem se dotknout jeho tváře.
Deidara:
"J-ja..to dieťa..ak ho nechceš, tak.." znova som sa rozplakal.
Tobi:
''Deidara.. To je dobré'' Řekl jsem a koukl se na fotku.
''Je krásný'' usmál jsem se.
Deidara:
"T-ty ho chceš?"spýtal som sa tíško.
Tobi:
''Samozřejmě že jo'' Řekl jsem a dal mu pusu na čelo. ''Jak tě mohlo napadnout, že ne?''
Deidara:
"Keď ty si predtým, no....hovoril si takým hlasom ako keby si nechcel. A ináč ešte vôbec nie je vidno" usmial som sa a zadíval sa na fotku.
Tobi:
''Jen jsem tomu nemohl uvěřit'' řekl jsem ''Jo, to jo. Je ještě moc malý ale jak se to mohlo stát?''
Deidara:
"Tak to netuším, mali by sme potom ešte raz zájsť za Itachim" povedal som.
Tobi:
''Ano, ale až potom'' řekl jsem a usmál se. Sednul jsem si k Deidarovi. A dal mu pusu na líčko.
Deidara:
Chcel som mu dať pusu, ale prišlo mi zle a tak som rýchlo utekal ku záchodu.
Tobi:
''Dei'' Bylo mi líto, že mu je blbě. Jen jsem tam seděl a čekal až se vrátí.
Deidara:
Vrátil som sa naspäť k Tobimu.
Tobi:
Zvedl jsem se. ''Deidara jsi v pořádku?' zeptal jsem se.
Deidara:
"Áno" povedal som a usmial sa.
Tobi:
''Dobře'' Řekl jsem a obejmul ho. ''Miluju vás''
Deidara:
"Vás?" nechápavo som sa zatváril.
Tobi:
''No tebe a malého'' Uculil jsem se.
Deidara:
Usmial som sa a vlepil mu bozk." Čo by si chcel?" spýtal som za zvedavo.
Tobi:
''Možná… Holčičku..a možná i kluka.'' řekl jsem přemýšlivě.
Deidara:
"Tak to si mi odpovedal úžasne" povedal som a stúlil som sa do jeho náručia.
Tobi:
''Já vím'' usmál jsem se a pevně ho k sobě přitiskl.
Deidara:
"Som hladný" povedal som.
Tobi:
''Deidara...jedl jsi před půl hodinou''
Deidara:
"Ale ja som hladný!"
Tobi:
''Bude ti blbě''
Deidara:
"Ja som hladný" stál som si za svojím.
Tobi:
''No… Fájn'' řekl jsem
Deidara:
"Tsss, to nemôžem byť ani hladný?? Nemôžem za to"zamrmlal som popod fúzy.
Tobi:
''Já vím'' usmál jsem se. ''Tak pojď.
Deidara:
Vošli sme do kuchyne a sadol som si na linku.
Tobi:
"Tak, co si dáš?" zeptal se.
Deidara:
"Čo máme?" spýtal som sa Tobiho a priťiahol som si ho nohami k sebe. Začal som ho vášnivo bozkávať.
Tobi:
Objal jsem a líbal. "Cokoliv si přeješ" řekl jsem.
Deidara:
"Keď tak rozmýšľam, dal by som si teba" zahihňal som sa.
Tobi:
"Heh, ty tvé nálady. Ale jestli by sis to přál" smál jsem se.
Deidara:
Pozrel som sa na neho urazene a zoskočil z linky. Otvoril som chladničku a kukal sa čo tam je.
Tobi:
Ty nálady, doufám že to vydržím. Zasmál jsem se tomu.
Deidara:
"To nie je možné nič tam nie je" zakňučal som a pritúlil som sa k Tobimu.
Tobi:
"Ouu, tak něco....." přemýšlel jsem.
Deidara:
"Tak niečo..??"
Tobi:
''Tak můžeme něco jít koupit'' napadlo mě.
Deidara:
"No..nie je to zlý nápad" len čo som dopovedal prišla na mňa ďaľšia nevolnosť.
Tobi:
''Deidara'' Běžel jsem za ním
Deidara:
Sklánaňal som sa nad záchodovou misou a Tobi mi držal vlasy.
Tobi:
Držel jsem mu vlasy a smutně koukal.
Deidara:
Po 5 minútach som zdvihol hlavu od záchodovej misi a stúlil som sa k Tobimu. Chcem navždy zostať v jeho objatí.
Tobi:
''To je dobré'' řekl jsem a pevně ho obejmul
Deidara:
"J-ja to nezvládnem" po tvári sa mi spustila prvá slza."Prečo sa to muselo stať mne?"
Tobi:
''Pšš..Deidara ty to zvládneš. Já tu budu s tebou'' řekl jsem a utěšoval jsem ho.
Deidara:
"N-ne nezvládnu to!"
"Nidky sa to nemalo stať!"
Tobi:
''Deidara, pšššš. Uklidni se'' Utěšoval jsem ho.
Deidara:
"Je to všetko tvoja vina!!"
Tobi:
''C-C-C-CO??!! Moje?!'' vyjekl jsem.
Deidara:
"Áno! Ty si ma zbúchal!! Všetko je tvoja vina Keby nebolo teba, tak by som v tom nebol!!" kričal som naštvane.
Tobi:
''Deidara!!'' Zakřičel jsem tak, že se můj křik rozlehl skoro po celém Akatsuki sídle.
Deidara:
Pozrel som sa na neho vystrašene a z očí mi vyhrkli slzy. Zdvihol som sa zo zeme a utiekol som.
Tobi:
''Sakra'' řekl jsem '' Jsem debil'' Zvedl jsem se a šel za ním.
Deidara:
Prečo na mňa kričal?? Utekal som čo najďalej od neho. Ako som utekal po schodoch, tak sa mi pošmykla noha a ja som spadol. Udrel som si ruku a otvorila sa mi ne nej stará rana. Začala krvácať a ja som sa rozvzlykal. Stúlil som sa do rohu a čakal.
Tobi:
Běžel jsem za ním a najednou jsem slyšel ránu. Běžel jsem rychleji, když jsme se zastavil, viděl jsem krev. Sešel jsem schody, rozhlédl jsme se a uviděl Deidaru. Šel jsem k němu.
"Deidara" řekl jsem. Neodpovídal. Pomalu jsem ho vzal na ruku a nesl zpátky do pokoje. Musel jsem mu ránu zašít, protože byla docela hluboká, nakonec jsme si obvázal. Uložil jsem ho do postele a dal do mu pusu na čelo. "Promiň Deidara. Je to moje vina, neměl jsem ti nikdy říct mé city k tobě. Určitě by ses měl líp" řekl jsem zarmouceně.
Deidara:
"Nie! Prepáč chovám sa hrozne. Prosím len ma neopúšťaj, neopúšťaj nás!" hovoril som plačúco.
Tobi:
"Deidara" zmohl jsem se jen na jedno slovo. Těžce jsem začal dýchal a třeštila mi hlava.
Deidara:
"Prosím neopúšťaj NÁS! Mi ťa potrebujeme !" z očí sa mi pustili slzy. "Sľubujem, že sa už nebudem tak správať"
Tobi:
"Neboj" sotva jsem řekl, sotva jsem vstal a chtěl jít k němu, zatmělo se mi před očima a upadl.
Deidara:
Tobi za zrútil na zem a ja som sa zľakol. Vyskočil som z postele a kľakol si ku nemu, "Tobi počuješ ma??!! Prosím ozvy sa!!" kričal som zúfalo.
:333
(Ayame, 21. 10. 2013 17:31)